I. VÝCHODISKÁ
Blížia sa voľby do orgánov samosprávy obcí v roku 2026, pričom ale ku dnešnému dňu nebol určený konkrétny termín (mali by sa uskutočniť dňa 24.10.2026).
V nadväznosti na početné otázky samospráv týkajúcich prípravy volieb v roku 2026 od uskutočnenia rokovania obecného zastupiteľstva v súvislosti s termínom volieb, ďalej pokiaľ ide o počet poslancov, volebné obvody a počet poslancov v nich a tiež pokiaľ ide o úväzok starostu prinášame detailný prehľad a rozbor platnej právnej úpravy pre voľby do orgánov samosprávy obcí v roku 2026.
II. TEÓRIA A VÝKLAD
Pravidlá na určenie počtu poslancov obecného zastupiteľstva upravuje § 11 ods. 3 zákona o obecnom zriadení.
Podľa § 11 ods.3 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov platí :
Počet poslancov na celé volebné obdobie určí pred voľbami obecné zastupiteľstvo podľa počtu obyvateľov obce takto:
a) do 40 obyvateľov obce 3 poslanci,
b) od 41 do 500 obyvateľov obce 3 až 5 poslancov,
c) od 501 do 1 000 obyvateľov obce 5 až 7 poslancov,
d) od 1 001 do 3 000 obyvateľov obce 7 až 9 poslancov,
e) od 3 001 do 5 000 obyvateľov obce 9 až 11 poslancov,
f) od 5 001 do 10 000 obyvateľov obce 11 až 13 poslancov,
g) od 10 001 do 20 000 obyvateľov obce 13 až 19 poslancov,
h) od 20 001 do 50 000 obyvateľov obce 15 až 25 poslancov,
i) od 50 001 do 100 000 obyvateľov obce 19 až 31 poslancov,
j) nad 100 000 obyvateľov obce 23 až 41 poslancov.
Oprávnenie určiť počet poslancov obecného zastupiteľstva patrí do výhradnej kompetencie obecného zastupiteľstva.
Podľa § 166 zákona č. 180/2014 Z.z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov platí :
(1) Pre voľby poslancov obecných zastupiteľstiev sa v každej obci utvoria viacmandátové volebné obvody, v ktorých sa volia poslanci obecného zastupiteľstva pomerne k počtu obyvateľov obce, najviac však 12 poslancov obecného zastupiteľstva v jednom volebnom obvode; v mestách, ktoré sa členia na mestské časti, možno utvoriť aj jednomandátové volebné obvody, ak na počet obyvateľov mestskej časti pripadá iba jeden poslanec obecného zastupiteľstva.
(2) V obci, v ktorej sa má zvoliť 12 alebo menej poslancov obecného zastupiteľstva, sa môže utvoriť jeden volebný obvod.
(3) Volebné obvody a počet poslancov obecného zastupiteľstva v nich určí a zverejní obecné zastupiteľstvo v lehote uvedenej v rozhodnutí o vyhlásení volieb na úradnej tabuli obce a na jej webovom sídle, ak ho má zriadené.
(4) Pre voľby starostu obce tvorí každá obec jeden jednomandátový volebný obvod.
V obci, v ktorej sa má zvoliť 12 alebo menej poslancov obecného zastupiteľstva, sa môže utvoriť jeden volebný obvod. Ak sa má zvoliť viac ako 12 poslancov obecného zastupiteľstva, potom je nutné určiť viac volebných obvodov a počty poslancov v nich.
Volebné obvody a počet poslancov obecného zastupiteľstva v nich teda
Podľa § 11 ods. 4 písm. i) zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších prepisov platí :
(4) Obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené
i) určiť plat starostu podľa osobitného zákona 11) a určiť najneskôr 90 dní pred voľbami na celé funkčné obdobie rozsah výkonu funkcie starostu; zmeniť počas funkčného obdobia na návrh starostu rozsah výkonu jeho funkcie
K tomu ešte možno uviesť, že podľa § 181 ods.1 zákona č. 180/2014 Z.z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov platí :
„Voľby do orgánov samosprávy obcí vyhlasuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky najneskôr 110 dní predo dňom ich konania.“
Z citovanej právnej úpravy
jednoznačne vyplýva,
že pokiaľ nie je určený konkrétny deň konania volieb predsedom Národnej rady Slovenskej republiky, nie je možné ani určiť :
a je potrebné – nevyhnutné vyčkať na rozhodnutie o vyhlásení volieb (pričom ide o výhradnú právomoc obecného zastupiteľstva).
K tomu na doplnenie a zvýraznenie uvádzame aj relevantnú judikatúru súdov v danej oblasti:
1/
Nesplnenie povinnosti obecného zastupiteľstva určiť počet volebných obvodov a počet poslancov rieši nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL ÚS 50/99. Z tohto nálezu pre potreby danej veci citujeme :
„Po uvedenej analýze možno konštatovať, že pre voľby poslancov Obecného zastupiteľstva v obci ……….. neboli vytvorené všetky základné zákonné predpoklady na ich legitímny priebeh. Nebolo totiž vydané rozhodnutie obecného zastupiteľstva v zmysle § 9 ods. 3 zákona č. 346/1990 Zb. v znení neskorších predpisov o počte volebných obvodov a počte poslancov v nich. Bez splnenia tejto podmienky sa voľby nemohli vykonať v súlade so zákonom.“
Od nesplnenia tejto podmienky ako jedného zo základných predpokladov volieb do orgánu samosprávy obce …………….. sa potom odvíjal celý rad ďalších zistených pochybení a nedostatkov, ktoré potvrdzujú opodstatnenosť právneho názoru navrhovateľa o neplatnosti týchto volieb.
V zmysle ustanovenia čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným …funkciám.
Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vo volebných veciach vyplýva, že s výkonom ktoréhokoľvek zo základných práv alebo slobôd môže zákonodarca spájať určité podmienky alebo vyžadovať splnenie určitých predpokladov. Pokiaľ však splnenie takýchto podmienok alebo predpokladov má zabezpečiť štátny alebo iný orgán, žiadny oprávnený subjekt nesmie na svojom základnom práve alebo slobode utrpieť akúkoľvek ujmu len preto, lebo ten, kto mu mal umožniť jeho výkon, zákonné podmienky alebo predpoklady späté s jeho výkonom buď vôbec nepoznal, alebo si ich zle vyložil, či dokonca aj po zistení, že k ich splneniu došlo, výkon základného práva alebo slobody neumožnil. Na uvedenom nemení nič to, že sa takéhoto konania dopustil orgán štátu, orgán územnej samosprávy alebo volebná komisia ako orgán verejnej správy (I. ÚS 2/99). Vzhľadom na uvedený právny názor ústavný súd konštatoval, že konaním, resp. nekonaním orgánu územnej samosprávy, t.j. Obecného zastupiteľstva obce …….., došlo k porušeniu základného práva zakotveného v ustanovení čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.
Porušenie tohto základného práva spočíva v tom, že ak by bol starosta konal v súlade so zákonom, mal prenechať kompetenciu určiť počet volebných obvodov a počet poslancov obecnému zastupiteľstvu. Len v takom prípade by bolo zákonne rozhodnuté, koľko poslancov sa bude voliť, či to bude 16 poslancov alebo 12 poslancov. Vychádzajúc z rozhodnutia Okresného súdu v Trnave, sp. zn. S 12/98, ktorým sa uložila povinnosť zaregistrovať dve kandidátne listiny po 8 poslancoch, bolo namieste určiť 16 poslancov, a napokon aj z posledných volieb v obci konaných v roku 1994, keď sa volilo 16 poslancov, možno urobiť záver, že rozsah prístupu občanov obce ……………. k voleným funkciám sa nemal obmedzovať jedným volebným obvodom a počtom 12 poslancov, ale mali sa voliť 16 poslanci.
Z toho vyplýva, že zákonným počtom poslancov, ktorí sa mali voliť v roku 1998, keď sa voľby nevykonali, resp. v roku 1999, keď sa už voľby konali, mohlo byť 16 poslancov, a nie iba 12 poslancov. Možné obmedzenie počtu poslancov o 4 poslanecké funkcie znamená podľa názoru ústavného súdu obmedzenie prístupu občanov obce …… k voleným funkciám bez zákonných a ústavných dôvodov. Toto obmedzenie je v priamej spojitosti s tým, že starosta obce 3. februára 1999 sám, bez zákonného oprávnenia, určil na základe výsledkov nezákonného obecného referenda 12 poslaneckých mandátov, hoci tak mohlo rozhodnúť iba obecné zastupiteľstvo.
Na záver treba poukázať na to, že na toto porušenie ústavnosti nemalo vplyv obecné referendum, ktoré sa uskutočnilo 28. a 29. decembra 1998 a určilo iba 12 poslancov. Podľa zákona sa počty volebných obvodov a počet poslancov, ktorí sa majú voliť, neurčujú referendom, ale rozhodnutím obecného zastupiteľstva.
Podľa ustanovenia čl. 31 Ústavy Slovenskej republiky zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.
Vo svojom rozhodnutí, sp. zn. PL. ÚS 17/94 (ale aj PL. ÚS 19/94), ústavný súd konštatoval, že právomoc ústavného súdu… vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa však vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušovanie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb. Keďže v prípade posudzovaných volieb k takému hrubému a závažnému porušeniu zákona došlo, ústavný súd v súlade s uvedeným názorom konštatuje, že pri voľbe poslancov do Obecného zastupiteľstva v obci ……………. došlo aj k porušeniu princípu zakotveného v čl. 31 Ústavy Slovenskej republiky, t.j. že nebola umožnená slobodná súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.
Obmedzenie slobodnej súťaže politických síl podľa ústavného súdu nie je len v tom, že sa určil nižší počet volených poslancov, než to mohlo prichádzať do úvahy pri dodržaní zákona a súdneho rozhodnutia, ale aj v tom, že preukázateľne pod vplyvom tejto nezákonnosti kandidáti navrhovateľa rezignovali na kandidatúry v obecných voľbách, čo potvrdzuje obsah ich písomných podaní. K obmedzeniu slobodnej súťaže politických síl totiž môže dôjsť aj pôsobením činiteľov, ktoré vo svojom súhrne znamenajú zúženie priestoru na uplatnenie pasívneho volebného práva pre kandidátov politických strán alebo politických hnutí, prípadne ich koalícií. Takými činiteľmi boli nezákonné obecné referendum, nezákonné oznámenie starostu z 3. februára 1999 o počte volených poslancov a napokon aj rozhodnutie súdu, ktorým sa zaregistrovala len jedna z dvoch kandidátnych listín, hoci pôvodne ten istý súd zaregistroval obe kandidátne listiny (uznesenie Okresného súdu v Trnave, sp.zn. S 12/98).
Ústavný súd, vychádzajúc z uvedených stanovísk a zistení, dospel k záveru, že pri voľbách do Obecného zastupiteľstva obce …… konaných 10. apríla 1999 došlo k porušeniu § 9 ods. 3 zákona č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov v spojení s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1999 Z.z. zo 4. januára 1999, príloha č. 2, ako aj k porušeniu čl. 30 ods. 4 a čl. 31 Ústavy Slovenskej republiky, a preto vyhlásil tieto voľby za neplatné.
2/
Podľa citovaného nálezu Ústavného súdu SR obecné zastupiteľstvo je povinné splniť si túto povinnosť v lehote uvedenej v rozhodnutí o vyhlásení volieb. Nie sú platné ani určenia počtu volených obvodov a poslancov v nich pred vyhlásením volieb:
„Prihliadať nemožno ani na uznesenie Obecného zastupiteľstva v ………… č. 53/98 z 25. novembra 1998, ktorým obecné zastupiteľstvo určilo pre komunálne voľby v roku 1998 jeden volebný obvod s dvoma volebnými okrskami a 12 poslancov, lebo nie je v súlade s § 9 ods. 3 zákona č. 346/1990 Zb. v znení neskorších predpisov. Bolo vydané pred rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 4. januára 1999 a podľa svojho výslovného znenia sa vzťahuje na komunálne voľby v roku 1998, ktoré sa však v obci nekonali.“
3/
Tiež aplikácia ústavného zákona č. 332/1998 Z.z. o predĺžení volebného obdobia orgánov samosprávy obcí zvolených vo voľbách v roku 1994 o a to čl. IV bola možná len pre voľby v roku 1998.
čl. IV ústavného zákona č. 332/1998 Z. znie :
„V prípade, že obecné zastupiteľstvo, mestské zastupiteľstvo alebo miestne zastupiteľstvo neurčí volebné obvody a počty poslancov, ktorí sa majú v nich zvoliť v lehote podľa čl. IV písm. a), uskutočnia sa voľby podľa volebných obvodov a s počtom poslancov v nich, ktoré boli určené pre voľby 18. a 19. novembra 1994; starosta obce (primátor) to bezodkladne zverejní spôsobom v mieste obvyklým.“
III. PRAKTICKÉ NÁVODY A RIEŠENIA
Pokiaľ ide o konkrétne uznesenia pred komunálnymi voľbami v roku 2026 – v prílohe vám zasielame všetky praktické a použiteľné vzory.