Verejné obstarávanie – pojem nezrovnalosť

Verejné obstarávanie – pojem nezrovnalosť

(a jej dopady na činnosť a postupy obce)

I. VÝCHODISKÁ

V oblasti verejného obstarávania v podmienkach obcí sa čoraz častejšie objavuje pojem nezrovnalosť – a to v kontexte povinnosti obce vrátiť alebo vracať časť poskytnutých finančných prostriedkov (spravidla z jednotlivých fondov Európskej únie).

Inštitút „nezrovnalosti“ sa tak stáva určitým „strašiakom“ pre obce. Je preto potrebné rozobrať jeho jednotlivé stránky, ktoré sú jeho obsahom (charakteristické znaky), pretože ich poznaním sa obec bude môcť vyvarovať potenciálneho použitia tohto inštitútu práve proti obci.

Len na doplnenie je žiaduce uviesť, že v rámci režimov verejného obstarávania nepostačuje dobrá viera vykonať dielo a zákazku v prospech obyvateľov, ale je potrebné dodržať vždy aj procesné ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní a tiež judikatúru európskych súdov v tejto oblasti.

Posúdenie jednotlivých úkonov a zmluvných dojedaní je v kompetencii verejného obstarávateľa tak, aby vybral najvhodnejšieho uchádzača v súlade so súťažnými podkladmi. Skúma sa tu splnenie požiadaviek zadefinovaných verejným obstarávateľom. Správne súdy v tejto súvislosti konštatujú, že ide o komplexný proces, ktorý je v medziach vyhlásených súťažných podkladov výsledkom voľnej úvahy. „Správne súdy nie sú oprávnené posudzovať účelnosť, hospodárnosť a vhodnosť rozhodnutia … čo do merita. Takéto posudzovanie patrí výlučne odbornej komisii, ktorá navyše pri vyhodnocovaní ponúk disponuje špecifickými znalosťami potrebnými na výber najvhodnejšej ponuky“ (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 2Sžfk/69/2019).